Hľadaný výraz: Mt 25,14-30; Mk 13,34; Lk 19,11-27, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 3
| 14 Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; 15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. 18 Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19 Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. 21 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 22 Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. 23 Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! 24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25 Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! 26 Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. 27 Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. 28 Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. 29 Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. 30 A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. |
| 34 Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bedlil. |
| 11 Keď to počúvali, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že už-už sa zjaví Božie kráľovstvo. 12 Povedal teda: Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. 13 Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Obchodujte s nimi, kým neprídem. 14 Ale občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval. 15 Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko ktorý obchodovaním získal. 16 Prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien. 17 On mu povedal: Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v nepatrnej veci, ujmi sa vlády nad desiatimi mestami! 18 Prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien. 19 Tomu povedal: Ty vládni nad piatimi mestami! 20 Iný prišiel a hovoril: Pane, hľa, tu je tvoja hrivna. Mal som ju uloženú v šatke. 21 Bál som sa ťa, lebo si prísny človek. Berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial. 22 Tomu povedal: Zlý sluha! Budem ťa súdiť podľa toho, čo si povedal. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial. 23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňažníkom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi? 24 A prítomným povedal: Vezmite mu hrivnu a dajte ju tomu, čo má desať. 25 Oni mu povedali: Pane, veď ten má desať hrivien! 26 Hovorím vám: Každému, kto má, bude pridané, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27 A napokon, mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pozabíjajte ich predo mnou. |
